Oporná sústava

Opornú sústavu človeka tvorí vnútorná kostra, ktorá predstavuje pasívny pohybový aparát tela. Poskytuje oporu mäkkým častiam tela, chráni dôležité telesné orgány (napr. mozog, pľúca, srdce) a tvorí podklad pre úpon svalov. Kostra je súbor väzív, chrupiek, kostí a kostných spojení.

Tvary kostí link

Podľa tvaru rozoznávame kosti:

• dlhé kosti – napr. ramenná kosť, stehnová kosť
• krátke kosti – napr. zápästné a priehlavkové kosti
• ploché kosti – napr. lopatka, hrudná kosť, kosti lebečnej klenby
• nepravidelné kosti – napr. stavce alebo sánka
• vzdušné (pneumatické) kosti – obsahujú vo vnútri dutiny (napr. čelová, čuchová alebo klinová kosť)

Spojenie kostí link

Kosti sa spájajú pohyblivým alebo nepohyblivým spojením. Nepohyblivo môžu byť kosti navzájom spojené:

• väzivom – napr. ploché kosti lebky sú spojené švami
• chrupkou – napr. spojenie rebier s hrudnou kosťou alebo lonová spona na panve
• kostným tkanivom – kosti navzájom definitívne zrastajú, napr. panvovú kosť tvoria tri zrastené kosti a krížovú kosť tvorí 5 zrastených stavcov

Pohyblivé spojenie kostí sa uskutočňuje v kĺbe (articulatio). Môže ísť o jednoduchý kĺb (spojenie len dvoch kostí) alebo zložený kĺb (spojenie viacerých kostí). V kĺbe sa kosti navzájom iba dotýkajú, pričom dotykové plochy sú tvarovo prispôsobené pohybu. Jedna dotyková plocha tvorí spravidla kĺbovú jamku a na druhej kosti sa nachádza kĺbová hlavica. Dotykové plochy pokrýva hyalínna chrupka a po ich okraji sú kosti pevne spojené kĺbovým puzdrom.

Kĺbovú dutinu vypĺňa synoviálna tekutina (kĺbový maz), ktorá sa tvorí z krvnej plazmy. Jej úlohou je znižovať trenie a vyživovať chrupkové tkanivo, pretože kĺbová chrupka nie je obalená ochrupkovicou (perichondrium) a nemá vlastné cievy. Vo vnútri kĺbového puzdra je nižší tlak (podtlak) než je tlak atmosférického vzduchu, čo spoľahlivo zabezpečuje, že sa kosti od seba nerozchádzajú.

Súčasťou niektorých zložených kĺbov sú kĺbové platničky (disky) alebo kĺbové menisky zložené z väzivovej chrupky, ktoré vyrovnávajú povrchové nerovnosti medzi kĺbovými plochami a uľahčujú pohyb. Meniskus je, na rozdiel od platničky, prirastený ku kĺbovému puzdru.

Prehľad kostry link

Kostru človeka tvorí približne 206 samostatných kostí. Kostru môžeme rozdeliť do troch základných celkov:

• osová kostra (kostra trupu a kostra hlavy/lebky)
• kostra končatín

Kostra trupu link

Chrbtica link

Chrbtica (columna vertebralis) tvorí pevnú a zároveň ohybnú os tela. Je tvorená z 33–34 stavcov (vertebrae). Základná stavba stavca je rovnaká: pozostáva z mohutného tela, ktoré smeruje dopredu (do brušnej dutiny) a nesie váhu, a z postranného oblúka, ktorý smeruje dozadu. Medzi telom a oblúkom je otvor. Tieto otvory v jednotlivých stavcoch vytvárajú spolu chrbticový kanál, v ktorom je bezpečne uložená miecha.

Z oblúka odstupujú ďalšie výbežky slúžiace na úpon svalov a spájanie stavcov: jeden nepárový tŕňovitý výbežok (hmatateľný na chrbte), dva priečne výbežky a štyri kĺbové výbežky. Cez medzistavcové otvory, ktoré vznikajú spojením susedných stavcov, vychádzajú miechové nervy.

Chrbticu človeka tvorí:

• 7 krčných stavcov (vertebrae cervicales, C1–C7) – prvé dva, nosič (atlas) a čapovec (axis), sú prispôsobené na otáčanie hlavy a kývavé pohyby, čomu zodpovedá aj ich odlišná stavba. Nosič nemá telo (má tvar prstenca) a čapovec má naopak výbežok smerujúci nahor – tzv. zub (dens axis), okolo ktorého sa nosič otáča.
• 12 hrudníkových stavcov (vertebrae thoracicae, Th1–Th12) – na ich telách a priečnych výbežkoch sa nachádzajú kĺbové plôšky, na ktoré sa pripájajú rebrá.
• 5 driekových stavcov (vertebrae lumbales, L1–L5) – sú to najmohutnejšie stavce s obličkovitým telom, pretože nesú najväčšiu časť váhy tela.
• 5 krížových stavcov (vertebrae sacrales, S1–S5) – ktoré u dospelého človeka zrastajú do jednotnej krížovej kosti (os sacrum), ktorá je vsadená medzi panvové kosti.
• 4–5 kostrčových stavcov (vertebrae coccygeae, Co1–Co5) – zrastených do kostrče (os coccygis), čo je rudimentárny orgán (pozostatok chvosta).

Medzi stavcami, počnúc druhým krčným stavcom a končiac prvým krížovým stavcom, sa nachádzajú pružné medzistavcové platničky (disci intervertebrales), ktorých je tým pádom 23. Prevažná časť ich hmoty je tvorená väzivovou chrupkou, pričom v ich strede sa nachádza polotekuté jadro (nucleus pulposus). Tlmia nárazy pri chôdzi a umožňujú plynulý ohyb chrbtice.

Chrbtica dospelého človeka je dvakrát esovite prehnutá. Prehnutie dopredu sa nazýva lordóza a prehnutie dozadu kyfóza. Rozoznávame krčnú a driekovú lordózu, hrudníkovú a krížovú kyfózu. Toto zakrivenie pruží a tlmí nárazy.

Chorobné vybočenie chrbtice do strany (v čelovej rovine) nazývame skolióza. Určitá veľmi mierna (fyziologická) skolióza však existuje u každého človeka a je spôsobená väčšou hmotnosťou pečene, ktorá sa nachádza napravo, čo spôsobuje mierne vychýlenie osi tela.

Hrudník link

Základom hrudníka (thorax) je 12 párov rebier (costae). Sú to tenké, oblúkovito ohnuté ploché kosti, ktoré sú vzadu kĺbom spojené s hrudnými stavcami. Poznáme 3 druhy rebier podľa spôsobu pripájania sa vpredu na hrudnú kosť:

• pravé rebrá (prvých 7 párov) – sa pripájajú vlastnou chrupkou priamo na hrudnú kosť
• nepravé rebrá (ďalšie 3 páry) – sa pripájajú na chrupkovité časti vyššie položených rebier
• voľné rebrá (posledné 2 páry) – sú voľne ukončené medzi svalmi brušnej steny

Hrudná kosť (sternum) uzatvára prednú časť hrudníka. Je to plochá kosť, ktorá sa skladá z rukoväti, tela a mečovitého výbežku. Je špecifická tým, že sa v nej po celý život človeka nachádza červená kostná dreň zachovávajúca si krvotvornú funkciu.

Kostra končatín link

Horná i dolná končatina majú podobný stavebný plán. Ku kostre trupu sú pripojené pletencami, na ktoré sa pripája vlastná voľná končatina.

Horná končatina link

Pletenec hornej končatiny link

Na kostru trupu sa pripája lopatkovým pletencom. Lopatka (scapula) je väčšia plochá trojuholníková kosť a na jej chrbtovej strane je veľký hrebeňový výbežok. Kľúčna kosť (clavicula) je dlhá, esovite prehnutá kosť. Tiahne sa od lopatky k hornému okraju hrudnej kosti. Svojím spojením s lopatkou vytvára záves pre voľnú končatinu.

Voľná končatina link

Ramenná kosť (humerus) sa spája s dvomi kosťami predlaktia, s vretennou kosťou (radius) a lakťovou kosťou (ulna). Vretenná kosť smeruje k palcu a lakťová k malíčku. Tieto kosti prechádzajú vedľa seba, pričom anatómia kĺbov umožňuje, že vretenná kosť sa dokáže otáčať okolo pevnej lakťovej kosti, čím je zabezpečené pretáčanie celej ruky dlaňou nahor a nadol – tzv. supinácia a pronácia.

Dolné konce lakťovej a vretennej kosti spolu tvoria jamku zápästného kĺbu, kde sa spájajú s kostrou ruky:

• 8 kostí zápästia (ossa carpi) – sú uložené v dvoch radoch po štyri
• 5 kostí záprstia (ossa metacarpalia)
• články prstov (phalanges) – každý prst tvoria tri články, len palec dva články

Dolná končatina link

Pletenec dolnej končatiny link

Panvový pletenec tvorí panvu (pelvis). Panvová kosť (os coxae) vzniká zrastením troch pôvodne samostatných kostí (definitívne zrastajú do jednej kosti až okolo 14.–16. roku života):

1. bedrová kosť (os ilium)
2. sedacia kosť (os ischii)
3. lonová kosť (os pubis)

Všetky tri kosti sa spoločne podieľajú na vytvorení kĺbovej jamky bedrového kĺbu (acetabulum). Vpredu sú pravá a ľavá panvová kosť spojené chrupkovou lonovou sponou. Ženská panva je celkovo nižšia a širšia, mužská vyššia a užšia. Vchod do malej panvy, ktorý u žien tvorí pôrodnú cestu, je u žien priečne oválny, kým u mužov má skôr srdcovitý tvar.

Voľná končatina link

Stehnová kosť (femur) je najdlhšia a najmohutnejšia kosť ľudského tela. Spája sa v kolennom kĺbe s holennou kosťou (píšťala, tibia). Je to najzložitejší a najviac namáhaný kĺb celého tela, ktorý spredu spevňuje ešte ďalšia kosť – jabĺčko (čiaška, patella). Na vyrovnanie nerovností medzi kĺbovými hlavicami sú v kolene vsunuté polmesiačikovité chrupkovité útvary nazývané menisky. Vedľa píšťaly sa nachádza ihlica (fibula), ktorá je však výrazne tenšia, nenesie váhu tela a slúži predovšetkým na zväčšenie plochy pre úpon svalov. Členok nie je samostatná kosť, ale len výbežok holennej kosti na vnútornej a ihlice na vonkajšej strane. Kostra nohy obsahuje:

• 7 priehlavkových kostí (ossa tarsi) – najväčšia z nich je pätová kosť (calcaneus) a členková kosť (talus)
• 5 predpriehlavkových kostí (ossa metatarsalia)
• články prstov (phalanges) – každý prst tvoria tri články, len palec dva články; ich pohyblivosť je však oproti prstom na ruke obmedzenejšia

Kosti nohy sú spojené tak, že vytvárajú pružný celok s pozdĺžnou a priečnou klenbou nohy, kde vrcholom pozdĺžnej klenby je členková kosť. Normálne klenutá noha sa opiera o podložku len na troch miestach: o pätu, sezamskú kostičku pod hlavicou 1. predpriehlavkovej kosti a o hlavičku 5. predpriehlavkovej kosti. Dotýka sa podložky aj vonkajším okrajom nohy a bruškami prstov. Takáto pozícia a formovanie klenby zabraňuje stláčaniu ciev a nervov v chodidle a umožňuje mäkkú chôdzu. Zníženie klenby alebo jej vymiznutie sa nazýva plochá noha.

Kostra hlavy link

Kosti hlavy súhrnne označujeme ako lebka (cranium). Ľudská lebka obsahuje 22 kostí a funkčne sa rozdeľuje na 2 hlavné časti:

• mozgová časť – tvorí schránku pre mozog
• tvárová časť – obklopuje začiatok tráviacej a dýchacej sústavy a poskytuje oporu zmyslovým orgánom

Mozgová časť lebky link

Mozgová časť lebky (neurocranium) tvorí pevné ochranné puzdro pre mozog a je zložená zo siedmich navzájom pevne spojených (švami) kostí:

• záhlavová kosť (os occipitale) – nepárová kosť, v ktorej spodnej časti sa nachádza veľký záhlavový otvor (foramen magnum), cez ktorý prechádza mozog do miechy.
• klinová kosť (os sphenoidale) – nepárová, výrazne členitá kosť pripomínajúca tvarom motýľa. Zasahuje do nej tzv. turecké sedlo, čo je jamka, v ktorej je bezpečne uložená dôležitá podmozgová žľaza – hypofýza.
• spánkové kosti (ossa temporalia) – párové kosti po bokoch lebky. Ich vnútornú a najmasívnejšiu časť tvorí tzv. skalná kosť (pyramída), čo je vôbec najtvrdšia kosť v ľudskom tele (je tvorená len kompaktným tkanivom). V jej vnútri je bezpečne uložený zložitý statoakustický orgán (vnútorné ucho).
• temenné kosti (ossa parietalia) – párové kosti, ktoré tvoria strechu lebečnej dutiny (vrchol lebečnej klenby).
• čelová kosť (os frontale) – nepárová kosť chrániaca mozog v prednej časti a tvoriaca kostený základ čela. V mieste, kde sa na vrchole hlavy stretáva čelová kosť s temennými, sa u novorodencov nachádza neskostnatené väzivo – tzv. lupienok (veľká fontanela), ktorý umožňuje rast mozgu a zrastá až okolo 2. roku života.

Tvárová časť lebky link

U človeka je tvárová časť lebky (viscerocranium alebo splanchnocranium) v dôsledku redukcie čuchového zmyslu menšia než mozgová časť. Tvoria ju tieto kosti:

• čeľusť (horná čeľusť, maxilla) – najväčšia párová kosť tvárovej časti, v ktorej sú uložené zuby horného zuboradia a obsahuje prínosové dutiny.
• jarmové kosti (ossa zygomatica) – párové kosti tvoriace podklad líc. Spolu s výbežkami spánkovej a čelovej kosti vytvárajú nápadný jarmový oblúk.
• nosové kosti (ossa nasalia) – drobné párové kosti, ktoré tvoria kostený chrbát (základ) nosa.
• slzné kosti (ossa lacrimalia) – drobné a tenké párové kosti tvoriace vnútornú časť očnice.
• čuchová kosť (os ethmoidale) – zložitý a členený útvar tvoriaci vrchnú časť nosovej dutiny (vzhľadom na jej funkciu sa niekedy radí aj k mozgovej časti).
• čerieslo (vomer) – drobná nepárová kosť, ktorá tvorí spodnú časť nosovej priehradky (tvarom naozaj pripomína radlicu pluhu, teda čerieslo).
• podnebné kosti (ossa palatina) – párové kosti dopĺňajúce tvrdé podnebie a spodnú časť nosovej dutiny.
• sánka (dolná čeľusť, mandibula) – má tvar podkovy a je to jediná pohyblivá kosť lebky, kĺbovo spojená so spánkovou kosťou.
• jazylka (os hyoideum) – drobná podkovovitá kosť uložená hlboko v koreni jazyka pod sánkou. V rámci kostry človeka je anatomicky jedinečná, pretože sa nedotýka žiadnej inej kosti a je zavesená len na svaloch a väzoch.

Vybrané ochorenia a poruchy opornej sústavy link

Mechanické poškodenia (úrazy) link

• zlomenina (fraktúra) – ide o čiastočné alebo úplné porušenie celistvosti kosti. Môže byť zatvorená alebo otvorená (ak dôjde k porušeniu kože v okolí zlomeniny). Pri zlomeninách veľkých kostí hrozí masívna skrytá strata krvi (napr. pri zlomenine stehennej kosti až 1500 ml, pri zlomenine panvy až 3000 ml) a uvoľnenie tuku z kostnej drene do obehu (tzv. tuková embólia).
• vykĺbenie (luxácia) vs. podvrtnutie (distorzia) – hoci si ich laici často mýlia, je medzi nimi zásadný anatomický rozdiel. Pri luxácii dochádza k patologickému pohybu v kĺbe, po ktorom kĺbová hlavica ostane trvalo vysunutá z kĺbovej jamky. Pri podvrtnutí sa po nesprávnom pohybe hlavica vráti späť do jamky, no často s poškodením okolitých väzív a puzdra.

Vrodené a vývinové chyby link

• vrodená dysplázia bedrového kĺbu – pomerne častá vývinová chyba u novorodencov, kedy bedrový kĺb nie je správne tvarovaný a kĺbová jamka (acetabulum) ostáva príliš plytká. Zaujímavosťou je, že dievčatá bývajú postihnuté približne šesťkrát častejšie ako chlapci. Typickou liečbou je tzv. balenie naširoko, prípadne používanie ortopedických pomôcok (Pavlíkove remence, Poštolkove nohavičky).

Geneticky podmienené choroby kostry link

• achondroplázia – známa autozómovo dominantná genetická porucha, ktorá narušuje rast dlhých kostí. Prejavuje sa tzv. disproporcionálnym nanizmom (trpasličím vzrastom), pri ktorom má jedinec normálne veľký trup a nadmerne veľkú hlavu, ale má extrémne krátke ruky a nohy.
• lámavosť kostí (osteogenesis imperfecta) – ťažká genetická porucha, pri ktorej telo nedokáže správne syntetizovať kolagén (I. typu), ktorý dodáva kostiam pružnosť. Kosti sú tak extrémne krehké a náchylné na zlomeniny už pri minimálnej záťaži. Zaujímavým a typickým diagnostickým znakom tohto ochorenia je modré sfarbenie očných bielkov (skléry).
• anomálie prstov – genetické mutácie často zasahujú periférne časti končatín, čo sa prejavuje ako polydaktýlia (nadpočetné prsty), syndaktýlia (mäkké kožné alebo tvrdé kostné zrasty susedných prstov), brachydaktýlia (krátke a zavalité prsty) či arachnodaktýlia (neprirodzene dlhé a tenké „pavúčie“ prsty).