Vyhľadávanie na Biopedii:

Rastliny

Podtrieda: Diléniové

  1. trieda: Dvojklíčnolistové (Magnoliopsida)
    1. podtrieda: Diléniové (Dilleniidae)
      1. čeľaď: Čajovníkovité (Theaceae)
      2. čeľaď: Fialkovité (Violaceae)
      3. čeľaď: Kapustovité (Brassicaceae)
      4. čeľaď: Prvosienkovité (Primulaceae)
      5. čeľaď: Lipovité (Tiliaceae)
      6. čeľaď: Bavlníkovité (Bombacaceae)
      7. čeľaď: Mliečnikovité (Euphorbiaceae)

Čeľaď: Čajovníkovité

Čajovníkovité (Theaceae) sú opadavé stromy a kry. Rastú predovšetkým v tropických oblastiach, najmä v Ázii a v Amerike, ale aj v miernom pásme východnej Ázie a v juhovýchodnej časti USA. Listy sú jednoduché a obyčajne striedavé. Kvety sú typicky veľké a nápadné, s piatimi korunnými lupienkami. Plodom je najčastejšie tobolka.

Čeľaď: Fialkovité

Z čeľade fialkovitých (Violaceae) sú známe predovšetkým dva druhy: fialka biela a fialka voňavá. Fialka biela (Viola alba) je trváca, 5-15 cm vysoká rastlina s tenkým, dlhým podzemkom. Listy majú 2-10 cm dlhé chlpaté stopky a veľké, srdcovito trojhranné až okrúhlo vajcovité čepele, na báze silno vykrojené. Kvety sú asi 2 cm dlhé, biele, slabo voňavé, vyrastajú na dlhých stopkách. Doba kvitnutia je zavčasu na jar. Plodom je guľovitá a chlpatá tobolka. Fialka biela rastie hlavne vo svetlých, teplých a suchých lesoch. Fialka voňavá (Viola odorata) sa od fialky bielej odlišuje tmavomodrým sfarbením kvetov. Taktiež jej areál výskytu je širší.

Obr. Fialkovité

Čeľaď: Kapustovité

Čeľaď kapustovité (Brassicaceae) je hospodársky významná. Rastliny tejto čeľade obsahujú idioblasty, ktoré im dodávajú charakteristickú kapustovitú horkastú chuť. Kapusta obyčajná (Brassica oleracea) je spravidla dvojročná bylina. U nás sa pestuje vo viacerých odrodách ako zelenina. Najviac sa používa kapusta hlávková (B. oleracea var. capitata), a to forma biela alebo červená. Ďalšie odrody kapusty obyčajnej sú kel hlávkový (B. oleracea var. sabauda), kel ružičkový (B. oleracea var. gemmifera), kaleráb (B. oleracea var. gongyloides), karfiol (B. oleracea var. botrytis). Ako olejniny sa pestujú repka olejka (Brassica napus var. napus) a repica olejnatá (Brassica rapa ssp. sylvestris).

Ako zelenina sa u nás pestuje aj reďkev siata (Raphanus sativus). Známa je biela, polodlhá forma reďkev siata pravá (R. sativus ssp. sativus) a guľatá reďkev siata čierna (R. sativus ssp. niger).

Chren dedinský (Armoracia rusticana) je trváca bylina, ktorá sa taktiež pestuje ako zelenina. Zo semien horčice bielej (Sinapis alba) sa vyrába horčica.

Do tejto čeľade patria aj mnohé buriny. Kapsička pastierska (Capsella bursa-pastoris) je jednoročná alebo aj dvojročná bylina s vretenovitým koreňom a ružicou viac-menej gracovitých prízemných listov, medzi ktorými vyrastá 10-50 cm vysoká chlpatá, zväčša rozkonárená stonka so sediacimi kopijovitými listami a strapce drobných bielych kvetov. Kvitne od marca do októbra. Plody sú trojhranné šešuľky. Kapsička pastierska je ekologicky nenáročná a u nás je hojne rozšírená.

POZNÁMKA:
Ľudový názov tejto rastliny, pastierska kapsička, je z hľadiska nomenklatúry nesprávny, lebo rodové meno kapsička sa nachádza za druhovým menom pastierska.

Čeľaď: Prvosienkovité

Prvosienka jarná (Primula veris) z čeľade prvosienkovitých (Primulaceae) je trváca, krátko chlpatá alebo lysá bylina. Vajcovité až podlhovasté listy vyrastajú z podzemku a tvoria prízemnú ružicu. Listová čepeľ je v mladosti na okrajoch zvinutá, zvráskavená, vlnovitá a nerovnako vrúbkovaná, vpredu takmer zaokrúhlená a naspodku zúžená do krídlovitej stopky. Zo stredu ružice vyrastá 10-12 cm vysoký, okrúhly, chĺpkatý stvol zakončený jednoduchým okolíkom kvetov. Kvety sú 1-2 cm veľké, žlté, voňavé. Doba kvitnutia je zavčasu na jar. Plodom je podlhovastá, jednopuzdrová tobolka. Prvosienka jarná rastie takmer v celej Európe a Ázii. U nás sa vyskytuje pomerne hojne.

Obr. Kapustovité a prvosienkovité

Čeľaď: Lipovité

Lipy sú obľúbenými zástupcami čeľade lipovitých (Tiliaceae), ktorá zahŕňa stromy, kry, ale aj byliny. Väčšina druhov čeľade rastie v trópoch, ale lipy sa vyskytujú v miernom pásme severnej pologule. Listy lipovitých sú striedavé a niekedy laločnaté, obyčajne s trblietavými chĺpkami. Voňavé kvety sú malé. Plod býva rôzny, môže to byť drevnatá suchá tobolka i bobuľa.

U nás rastú predovšetkým dva druhy: lipa malolistá a lipa veľkolistá, prípadne lipa obyčajná (Tilia x europaea), čo je vlastne kríženec týchto dvoch druhov. Lipa malolistá (Tilia cordata) je opadavý strom, vysoký 30 m. Listy sú okrúhle, dlhé a široké do 7,5 cm, pri báze srdcovité, zúžené do hrotu, zúbkaté, na hornej strane lesklé, zelené, na spodnej strane modrozelené. Kvety majú priemer 2 cm, sú svetložlté, voňavé, v súkvetiach až do desať. Plod je okrúhly, drevnatý, sivozelený, s priemerom asi 6 mm. Lipa malolistá má svoj pôvod v Európe a Západnej Ázii.

Lipa veľkolistá (Tilia platyphyllos) je taktiež opadavý strom, vysoký 30 m. Listy sú o niečo väčšie ako u lipy malolistej - 12 cm, a majú ponorenú žilnatinu. Kvety sú široké 2 cm, svetložlté, voňavé, vyrastajú v súkvetiach. Plod je okrúhly, drevnatý, sivozelený, dlhý asi 1-2 cm, s piatimi rebrami.

Z cudzokrajných zástupcov sem patria rody kola (Cola) a kakaovník (Theobroma), zo semien ktorých sa pripravujú kolové nápoje, resp. kakao.

Obr. Lipovité

Čeľaď: Bavlníkovité

Bavlníkovité (Bombacaceae) poskytujú cennú hospodársku surovinu - prírodnú bavlnu. Bavlník (Gossypium) pochádza z Ázie a zo Strednej Ameriky. Veľké kvety sú žltkasté alebo biele. Po odkvitnutí sa vytvorí tobolka, ktorá puká a uvoľňuje chumáč žltkastej alebo bielej bavlny so semenami. Z vláken oddelených od semien sa pradie priadza a z nej sa tkajú alebo pretú rôzne textílie. Dnes sa bavlna často kombinuje s umelými vláknami, čím sa stáva menej krčivou. Olejnaté semená zasa poskytujú pokrmový a technický bavlníkový olej.

Obr. Bavlník

Čeľaď: Mliečnikovité

Zástupcovia čeľade mliečnikovité (Euphorbiaceae) majú mliečnice, ktoré obsahujú rôzne alkaloidy alebo kaučuk.

Túto čeľaď zastupuje maniok jedlý (Manihot utilissima). Je to ker, pôvodom z Brazílie. Poskytuje koreňové hľuzy dlhé až 60 cm a vážiace 10 kg. Sú základnou škrobovou potravinou obyvateľstva v Afrike a v Južnej Amerike. Z pomletých a vysušených hľúz sa získava múka používaná na pečenie chleba.

POZNÁMKA:
Starší slovenský názov tejto čeľade je prýštecovité.

Prečo sa registrovať?
registruj sa